Problém je, že si veľa alebo málo sám.
Na konci všetkých dní, príbehov, radostí i smútkov sme aj tak sami. Otázne čo s tou samotou robíme v tom polčase zvanom život.
Poznám všetky druhy samoty. Nechcenú, vedomú, osamotenú, naplenú, i tú zo zvyku… (Ktorú poznáš ty? A z ktorej ťa pichlo pri srdci?)
V mojej profesii je nevyhnutné aplikovať "verejný okruh samoty" a tomuto terminus-u technikus-u sa dá aj učiť (fakt existujú o tom učebnice). Je to dokonalý tréning, dokonalé spojenie so sebom samým, možno skoro ako zenové bytie, len bez zenu. No nemusím ísť od umeleckých či spirituálnych prahov ďalej. Veď koľko návštevníkov zaznamenávajú "pobyty v tme", koľko chalúpiek na konci dediniek majú svojich víkendových majiteľov,…Korporát-nekorporát. Niekedy je človek tak rád sám. A chápem, že niektorí s tým majú problém. Ísť sám do kina, ísť sama sa najesť, na dovolenku… v mojom okolí zväčša ženy s tým problém majú. Byť sama. Hej, hádže to aj iný kontext, a verím, že existuje milión odborných štúdii prečo je to tak (prihliadajúc aj odhliadajúc na pohlavie). A zopakujem (aby sme boli späť v pointe tejto úvahy), že verím, že existuje milión odborných štúdii prečo je problém byť vo všeobecnosti sám/a (prihliadajúc a odhliadajúc na pohlavie).
Samota lieči, no vie i pekne roztvoriť rany. Plač są dostáva do rán, slané slzy neutralizujú otrávenú krv, ticho prikladá obklad, a myšlienky, ako rýchle zdravotné sestry, prebiehajú na operačnej sále v zákulisiach nášho mozgu a srdca. Bola som toľko ráz sama, že mi mohlo zamrznúť srdce. A je až neuveriteľné, že túto vetu môže povedať každý jeden z nás. Predstavujem si, že existuje prístroj, ktorým sa zmeria opitimálna dávka samoty a že existuje ultra jednoduché riešenie, ako samote čeliť. Je jedno či vám namerali plus desať, keď vnútorne je vám mínus sto.
"Bola som toľko ráz sama, že mi mohlo zamrznúť srdce. A je až neuveriteľné, že túto vetu môže povedať každý jeden z nás." - Ticho, tma, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti a pridám šieste "T". Teplo. Viem, že na niektoré rany je lepší chlad, no zdá sa, že na zamrznuté srdce bude predsa len vhodnejšie to teplo. Neviem, či teplo zabezpečí spoločnosť. Možno takú placebovú, no koniec koncov, i tá dokáže liečiť… asi nie nadarmo sa hovorí, že sme spoločenské tvory. Ale verte mi, že najviac rozumiem tým, čo sa dobrovoľne rozhodli radšej zostať v peknom programe so sebom samým, než s hocijakou partiou.
Najhoršie asi spomedzi tých všetkých "samôt" je tá, ktorú zažívame ak máme byť s niekým, s kým chceme/očakávame blízkosť. Ale dovolím sa spýtať: komunikovali ste, že potrebujete blízkosť? A ozaj, dokážete vy sami darovať blízkosť? Nechcem dovoliť aby mi zamrzlo srdce z toľkej samoty. Nechcem to dovoliť ani vám, lebo hej, je to škoda. No samotná blízkosť samotu i tak nerieši. Samota je kamarátkou života i smrti. Obe prežiješ vlastne sám so sebou, len to okolo teba sú nejaké kulisy, vďaka čomu si prežil ten najdôležitejší vzťah, tú najdôležitejšiu blízkosť - so sebom samým. A tu si prosím fakt uvedomme pointu, ktorú som tak dlho, ťažko a miestami odmietavo hľadala… že my vlastne nie sme sami. My sme sami so sebou! (Vivat, ohňostroje búchajú, konfety lietajú, happily ever after: najdlhší vzťah máme teda so sebou a keby to bolo manželstvo, pýtali by sme sa: Bolo to šťastné menželstvo? Aké krízy ste prekonali? Máte nejaké rady ako to zvládnuť?).
Mať sám so sebou pekný vzťah/program je jedna vec. Byť sám so sebou je vec druhá. Bez stimulov, ale i so stimulmi. Viete, ja len, že na nás (akýchkoľvek) samotárov často myslím. A že podporujem a aj fandím našj samote, ale aj ju chcem nie že poľutovať, ale tak objať. Aby predsa len aspoň na chvíľku nebola sama. Pred rokmi som bola na jednom tanečnom predstavení, obklopená párikmi, ktoré sa držali za ruky. Ako som sa dívala na tie ruky, zahľadela som sa na tie svoje. Držala som sa. Samú seba. Pravú ruku za ľavú. A tam mi to došlo. Tak nejako automaticky som budovala aj tam ten vzťah so sebou.
Neviem či tieto riadky filozofovania niekomu pomohli, či možno nahlodali iné myšlienky a rezonujú iným spôsobom.. no ja zostávam u tej prvej: Problém je, že si veľa alebo málo sám. Nezabúdaj na to…