Zážitok

Tri týždne, 5000 kilometrov, asi milión tvárí, stovky mien a desiatky bozkov.Zážitky na hodiny, ktoré si nemožno všetky zapamätať. Ktoré nemožno ani všetky vstrebať, ktoré nemožno vyrozprávať…Zážitok vnímame aj ako senzáciu, ale aj ako skúsenosť. Niekto zbiera viac zážitky ako skúsenosti a vice versa. Vy ste na ktorý zberač/ktorá zberačka?

Po koľkých zážitkoch, skúsenostiach, po koľkých kilometroch, tvárí, mien, bozkov si povieme, že už stačí? Dá sa vôbec prísť na vrchol zážitkov?

Duch dobrudruha drieme viac - menej v každom z nás. A viac či menej máme i radi ten vzruch okolo nich. Je to silno v nás zakorenené. Logicky, zážitky silne súviasia so životom. Už len to slovo odkrýva prapôvod života - zažiť. Hm, žiť. Žiť. Nie prežívať. Zažívať.Oceňujem tých a tie, čo "predajú" svoje príbehy bez silných vzruchov. Aj sedenie na gauči v pohodlí domova vie byť napínavá historka. No čaro rozprávača (už) v každom nás nedrieme. Napriek tomu sa radi podelíme o svoje skúsenosti, zážitky, senzácie…Prečo chceme zdieľať naše zážitky? Prečo ďalej zdieľame zdieľaný príbeh? Túžba po vzruchoch rezonuje vo vyslovených slovách a predstavách pod vetami plných príbehov.

Nie o všetky zážitky sa možno podeliť. Mnoho z nich končí tajomstvom, nezáujmom vypočutia, niektopré padajú do zabudnutia, niektoré "prebijú" silnejšie vzruchy, či zručnejší rozprávači..

Keď som sa pýtala, či sa dá prísť na vrchol zážitkov, chcem sa opýtať, či sa dá dojsť aj na dno zážitkov. Keď už niet sa o čo alebo s kým podeliť.

Najviac ma však fascinuje zážitok, ktorý je zahalený rúškom tajomstva. Spomínate si naň? Isto máte taký. A ak nie, je na čase taký zažiť…